Dejiny
NOVEMBER 1642
Zakladacia listina
8. novembra 1642, Stanislav Ľubomírsky vydal zakladaciu listinu pre piaristický kláštor v Podolínci. Hneď poslal do Podolínca talianskeho staviteľa Bartolomeja pre výber pozemku. Ten vybral miesto na ľavej strane rieky Poprad. Dňa 20. 11. 1642 P. Conti doviedol do provizórneho kláštora (do hradného paláca) v Podolínci 18 členov piaristickej rehole (3 kňazov, 5 bratov a 10 novicov). Vedením kláštora provinciál P.Conti poveril svojho rodáka P. Jána Franca (talianskeho pôvodu), ktorý sa mal súčasne starať aj o výchovu novicov. Dňa 10.12. 1642 sa konala slávnostná omša, ktorú celebroval Krištof Sapelius. Posvätil tiež základný kameň a na mieste budúceho kostola postavil drevený kríž.
JÚN 1671
Kostol sv. Stanislava
V roku 1651 bol benediktovaný kostol slávnostne vysvätený so štyrmi oltármi. Vysviacku vykonal krakovský biskup Peter Gembický. Druhý krát bol kostol vysväťený po požiari v roku 1671 biskupom Mikulášom Oborským. Toto dosvečujú dva rady rôznych konsekračných krížov na stenách kostola. Druhá vysviacka sa mala konať skôr, a to už v roku 1669. Kvôli požiaru sa však neuskutočnila.
1762
Stavebné úpravy
V roku 1762 bol kostol prestavaný v barokovom štýle a boli pristavené dve veže. Týmto kostol získal dnešnú podobu.
AUGUST 1919
Odchod piaristov
Rehoľu piaristov spravoval maďarský provinciál. Nové vedenie rehole nemalo záujem vychovávať inteligenciu na Slovensku a najmä nie v tejto severnej časti. Keďže došlo k zrušeniu gymnázia (29. 3. 1919 sa tu prestalo vyučovať a 20. 4. 1919 im boli odovzdané posledné vysvedčenia), dňa 30. 8. 1919 piaristi odišli do Maďarska. V samotnom kláštore ostal spišský rodák Felix Szepesi, aby zachránil čo sa dalo. Dňa 10. 11. 1919 vojsko obsadilo priestory gymnázia, a tým po 277 - ročnom pôsobení zaniklo pôsobenie piaristického gymnázia v Podolínci.
JÚL 1922
Redemptoristi v Podolínci v rokoch 1922 - 1927
Po odchode piaristov umiestnili do kláštora československé vojsko, ktoré si tu zriadilo kasárne. Dňa 2. 2. 1922 dali piaristi kláštor, kostol a záhradu na 8 rokov k dispozícii spišskému biskupovi, aby ho použil, ako on uzná za vhodné. Biskup Ján Vojtaššák ho dal do užívania redemptoristom pražskej provincie. Vzájomná zmluva o odovzdaní a prevzatí kláštora bola podpísaná 23. 5. 1922. Prvým superiorom v Podolínci bol menovaný P. František Ševčík. Do Podolínca prišiel z Červenky spolu s P. Jozefom Grigľom 20. 7. 1922. V auguste prišli ďalší.
APRÍL 1927
Odchod redemptoristov
Činnosť redemptoristov v Podolínci sa sľubne rozvíjala, ale netrvala dlho. Vinu na tom malo vojsko, ktoré používalo budovu gymnázia a časť kláštora. Vojsko síce sľubovalo, že sa odsťahuje, no stále ostaválo v budove. A keďže výčiny neprestávali a vedenie piaristov nechcelo pristúpiť na to, aby kláštor prešiel do trvalého užívania redemptoristov, na jar 1927 redemptoristi z Podolínca odišli. Svoje nové miesto našli v Strážach pri Poprade. Rektor kláštora P. F. Ševčík 28. 4. 1927 úradne kláštor a kostol odovzdal miestnemu farárovi Jánovi Šterbákovi.
AUGUST 1941
Redemptoristi v Podolínci v rokoch 1940 - 1950
V roku 1940 provinciál piaristov na Slovensku na základe súhlasu Svätej stolice predal piaristický kláštor v Podolínci Kongregácii redemptoristov. Takto prišli piaristi o prvý najvýznamnejší dom na Slovensku. Koncom augusta 1941 prišli do Podolínca prví juvenisti a kláštor sa stal na niekoľko rokov domom juvenátu. Keďže koncom augusta 1944 nastali na Slovensku partizánske nepokoje, školský rok sa v juvenáte vôbec nezačal. Juvenistov poslali domov. Pod vedením P. Augustína Krajčíka bola budova kláštora v rokoch 1947 - 1949 čiastočne zrekonštruovaná. Kostol aj priľahlé budovy dostali nové strechy a do kostola bol postavený nový organ bol privezený do Podolínca vo vagónoch z Krnova.
APRÍL 1950
Barbarská noc
Na jar 1950 nariadil Ústredný výbor Komunistickej strany Československa likvidáciu mužských reholí. Cieľom Akcie K bolo obsadiť kláštory, vysťahovať rehoľníkov a zmocniť sa majetku cirkvi. V noci z 13. na 14. apríla 1950 príslušníci národnej bezpečnosti – polície, ľudových milícií, ŠtB a niekde aj príslušníci armády vnikli do mužských kláštorov a na Slovensku internovali 881 rehoľníkov z 11 reholí, ktorých sústredili do internačných kláštorov. Jedným z nich bol aj kláštor v Podolínci. Likvidácia kláštorov bola sprevádzaná násilnosťami, ničením vzácnych rukopisov, náboženských predmetov a obrazov. Pre svoju brutalitu a násilnosti si noc z 13. na 14. apríla vyslúžila pomenovanie Barbarská.
JANUÁR 1990
Redemptoristi v Podolínci v rokoch 1990 až po súčasnosť
Tretí príchod redemptoristov do kláštora v Podolínci bol 28.1. 1990. V tento deň sa uskutočnilo aj menovanie P. Michala Zamkovského za prvého predstaveného Kláštora. Kláštor a kostol tu dostáva nový vzhľad a poslanie. Vzniklo misijné spoločenstvo Rieka Života. V novembri 1991 bola jestvujúca osobitná škola premenená na cirkevnú školu sv. Klementa Hofbauera. K nej pribudla stredná škola, rovnako pomenovaná po redemptoristovi sv. Klementovi Hofbauerovi. Tak sa aspoň čiastočne navrátilo poslanie celého komplexu.